8.0

Filmová recenzia

Dej filmu Dom bláznov režiséra Andreja Končalovského sa odohráva počas prvej rusko-čečenskej občianskej vojny. Sledujeme v ňom príbehy pacientov jedného blázinca. Na základnú dejovú líniu sa nabaľujú počas filmu epizódy a epizódky zo životov jednotlivých pacientov. Tak sa napríklad stretávame s mladou ženou, ktorá je presvedčená, že si pre ňu príde Bryan Adams a zoberie si ju za ženu. Táto scéna je vo filme dokonca vizualizovaná viackrát, čo však v konečnom dôsledku iba zvýrazňuje absurdnosť a nezmyselnosť tejto fantazmagórie.

Režisér vo filme rozohráva dve línie, resp. dva plány. Prvým sú už spomínané útržky zo života pacientov psychiatrickej liečebne. Druhým je vojnová situácia, ktorá je pozadím prvého plánu. Tá je vo filme mimoriadne podstatná, a to hneď z viacerých dôvodov. Do liečebne prichádzajú vojská obidvoch znepriatelených strán, teda aj ruskej, aj čečenskej. Pri ich strete sledujeme spočiatku iba nevraživosť, nenávisť, odpor a opovrhnutie jednej strany tou druhou. Avšak neskôr, keď si jednotlivé postavy uvedomia, že v predchádzajúcich vojnách bojovali bok po boku a zachraňovali si životy, ich vzájomné vzťahy dostanú nový rozmer. Tu sa režisér snaží poukázať na nezmyselnosť a absurdnosť vojny, v ktorej sa zabíjajú ľudia, čo si ešte prednedávnom zachraňovali životy.

Okrem vzťahu dvoch znepriatelených strán vo všeobecnosti a príslušníkov týchto strán (konkrétnych osôb) ponúka snímka aj aspoň akési základné načrtnutie vzťahu vojakov k pacientom liečebne. Môžeme to veľmi konkrétne sledovať na príklade vojaka a pacientky, ktorá stále očakáva už spomínaného Bryana Adamsa. Vojak jej nahovorí, že si ju zoberie za ženu a odvedie ju preč z liečebne. Vo svojej ľahkovážnosti (alebo únavy z boja?) si neuvedomí, že týmto tvrdením vnesie do života psychicky narušenej ženy chaos. Tá sa totiž začne vo svojej fantázii zmietať v imaginárnom konflikte medzi vojakom a svojím večným idolom Bryanom Adamsom. No nakoniec sa predsa len rozhodne pre vojaka. Ten však až teraz odhalí všetky karty a dievča zisťuje, že to bol iba akýsi žart, že to vojak vôbec nemyslel vážne.

Uvedená situácia teda ponúka otázku - "Kto je tu vlastne bláznom?" Je ním žena, ktorá po "serióznom" návrhu na sobáš začne uvažovať zdanlivo triezvo a rozumne a prestane čakať na idol, čo sa nikdy neukáže? Alebo sa ním stal vojak, ktorý videl toľko smrti, že voľný čas trávi popíjaním množstva vodky a posmievaním sa prostoduchým ľuďom, aby aspoň na chvíľu dokázal zabudnúť na všetku tú hrôzu okolo seba? Alebo sú to tí, čo vojny začínajú, ale potom ich iba sledujú na obrazovkách v príjemnom prostredí kancelárie a nechávajú za svoje (pomyselné) príčiny umierať milióny ľudí? Film tieto otázky nekladie priamo, ani na ne neponúka priamočiare odpovede. Necháva na divákovi, aby si utvoril svoj názor sám.

Toľko k dejovej stránke filmu. Čo sa týka jeho technického spracovania, to je vo filme vyriešené pomerne triezvo. Je podriadené tomu, čo sa odohráva na plátne. Ak sledujeme scénu, v ktorej všetci pacienti vykúkajú oknom, aby videli okoloidúci vlak, tak je to dlhší pomalý záber bez dynamického strihu. Avšak keď sledujeme bojové scény, kamera je dynamická, strih je miestami až klipovitý (čo môže občas vyvolať dojem mierneho chaosu). Technické prostriedky a ich rytmus sú teda podriadené deju, čo pomáha dotvoriť už aj tak pôsobivú atmosféru.

Film Dom bláznov je skutočne vydareným dielom o hľadaní bláznov uprostred vojnového chaosu. Pôsobivú atmosféru pomáhajú dotvárať ako technické prostriedky a ich reč, tak herectvo všetkých hlavných aj vedľajších postáv. Myslím si, že stojí za pozornosť a že divák bude z kina odchádzať spokojný.

Dom durakov (Rusko/Francúzsko, 2002, 104 min.)
Réžia: Andrej Končalovskij. Scenár: Andrej Končalovskij. Kamera: Sergej Kozlov. Hudba: Edward Artemiev. Hrajú: Julia Vysocky, Jevgenij Mironov, Sultan Islamov, Bryan Adams