7.0

Filmová recenzia

Intermission je írsky príspevok do rodiny filmov s fragmentárnou naráciou, ktoré sa aj desať rokov po Pulp Fiction tešia záujmu zo strany tvorcov ako aj popularite u divákov. A vôbec nevadí, že od takmer spevavo sa rinúcej americkej angličtiny z úst prednášajúcich Ezechiela 25:17, sme sa cez nezrozumiteľné rómske "spíkovanie" preniesli až k strohému, v hlasivkách drhnúcemu írskemu dialektu.

Anotovať dej takto koncipovanej mozaikovej "urban story" bez zachádzania do detailov nie je jednoduché. Hrozí tu až príliš ľahké skĺznutie k prezradeniu viac ako je nutné a tým spojeného rizika pripraviť diváka o nejedno prekvapenie vo vývoji, ktoré je viac ako v iných typoch príbehu jeho alfou a omegou. Intermission z tohto pohľadu nie je žiadnou výnimkou a preto stačí o deji filmu napísať, že v ňom vystupujú približne dve desiatky postáv bez toho, aby niektorá z nich bola hlavná. Ich jednotlivé minipríbehy sa s blížiacim záverom a pod vplyvom náhody (dopravná nehoda) ako i úmyselného zámeru (lúpežné prepadnutie) viackrát pretnú v čierno-humornom, miestami efektnom balení bez sociálne - kritického podtónu.

Napredovaniu príbehu najviac pomáhajú vybraní herci, ktorí sa všetci do jedného svojich úloh zhostili veľmi dobre, vrátane hviezdy najjasnejšej - Colina Farrella v úlohe odporného kriminálnika Lehiffa. Správnemu zasadeniu príbehu do končín írskeho predmestia napomáha okrem spomínaného dialektu a zastúpenia skupiny Clannad na soundtracku aj výtvarná zložka filmu, ktorá obraz štylizuje do chladných farieb, umocnených v exteriérových záberoch takmer neustálou prítomnosťou zamračenej oblohy. Dojem autenticity sa tu potom snaží debutujúci režisér John Crowley ešte zvýrazniť pomocou dnes už čoraz populárnejšej ručnej, roztrasenej kamery, pričom vhodnosť jej použitia v interiérových záberoch je ale miestami rozporuplná.

Jediným miestom, kde Intermission ako celok drhne, je paradoxne scenár. Rozhodne sa ale nedá o ňom povedať, že je zlý. Obsahuje viacero veľmi vydarených čierno-humorných situácii, ktoré na zopár miestach zaujímavo pointujú. Lenže žiaľ, občas sú prekladané scénami, ktoré ako keby boli zaradené len kvôli natiahnutiu stopáže na celovečernú metráž a neodôvodnene tak spomaľujú inak plynulé odvíjanie príbehu. Najvýraznejším príkladom je nasilu prilepený happy-endový koniec, ktorý po slušne vygradovanom, paralelnom vyústení dejovej dvojlinky pôsobí ako zbytočné doklepnutie, navyše vypožičané so žánrovo úplne iného filmu.

Intermission je nenáročná oddychovka, ktorej síce ku kvalitám žánrovo spríbuznených filmov typu Pod(f)uck alebo Zbaľ prachy a vypadni chýba nezameniteľná vnútorná iskra, scenáristická jednoliatosť a pevné opraty usmerňujúce košatú štruktúru spoločným smerom, ale aj napriek tomu ponúka hodinu a pol slušnej zábavy. Je ako život sám. Často veľmi vtipný a radostný, ale občas aj máličko nudný. Podstatné je však to, že tej zábavy je našťastie vo výsledku viac.

P.S.: Chytľavú a podľa mňa veľmi vydarenú, takmer "punk-ovú" vypaľovačku s názvom "I fought the law", znejúcu počas záverečných titulkov filmu, naspieval samotný Colin Farrell.

Intermission (Írsko/VB, 2003, 105 min.)
Réžia: John Crowley. Scenár: Mark O' Rowe. Kamera: Ryszard Lenczewski. Hudba: John Murphy. Hrajú: Colin Farrell, Kerry Condon, Johnny Thompson, Emma Bolger, Deirdre Molloy, Cillian Murphy, Brian F. O' Byrne