JEDNÉ NOCI V JEDNOM MĚSTĚ

Druhá poviedka Větvička a Ploutvička razantne mení atmosféru celého filmu, keď nastolí obraz zo života dvoch susedov v priebehu štyroch období. Zaujímavosťou je, že hlavnými hrdinami je niekoľkometrová jabloň a kapor. Dvojica prechádza zábavnými i smutnými chvíľami, no napriek prvotnému rozdielu ponúka príjemné pocity pri pučiacej jari, strhujúcich letných momentoch či vianočnej melanchólii. Temnosť si tu vybrala s výnimkou niekoľkých snových sekvencií voľno a ľahší tón je prekvapivo oveľa sugestívnejší ako v predchádzajúcej poviedke s množstvom rozmanitých charakterov.

Finálna poviedka zhodná s názvom celého filmu (Jedné noci v jednom městě) je obsahovo najrozdrobenejšia, hoci sa skladá iba z troch príbehov v okolí zapadnutého námestia. Extravagancia z prvej poviedky sa opakuje a znásobuje vo viacerých podaniach – ak vás zaujíma, čo sa stane, keď si hluchý človek prišije cudzie ucho, navštívite kaviareň so zastaveným časom alebo nadobro prepadnete opojeniu spojenom s absurdným blúznením. Abstraktné podanie tu dosahuje maximum, dá sa povedať, že sa snaží o vyvrcholenie celého filmu a miestami tlačí na pílu všakovakých žánrov ako napríklad poetického hororu.

Bolo by vhodnejšie analyzovať každú poviedku samostatne, no to by museli byť v takej podobe uvedené aj do kina. Lenže Balej nám ich predkladá v celovečernom filme, pri ktorom síce stopáž neprestrelil, ale aj tak sa zdá byť v konečnom dôsledku ťažko únosná. A pretože dosahuje iba 67 minút, je zrejmé, že chyby resp. nedostatky treba hľadať inde. Obsahové vyznenie je dosť náročné vzhľadom na tri poviedky rozdrobené v prvej a tretej časti do troch či viacerých epizód. Spolu je ich takmer desať a hľadať medzi nimi obsahové spojivo je vskutku náročné. Preto je potrebné predsa len vrátiť sa k poviedkam a až potom k celku.

Ulity sa snažia viac-menej vsugerovať myšlienku, že ľudia i zvieratá žijú viac osamelo ako by dali prednosť symbióze alebo si pomáhali navzájom a hľadali spoločné ciele. Môže to byť smutné a táto spoločná myšlienka môže v množstve bizarností zapadať a vy si budete musieť náramne namáhať um, aby ste ju v štyroch piatich podivných segmentoch našli, ale je tam, resp. aspoň ja som ju našiel a tým pádom potvrdil jej existenciu. V tejto časti sa dočkáme viacerých zaujímavých filmárskych kúskov ako napríklad variabilnej kamery. Celkový dojem sa pohybuje niekde na úrovni 6/10.

Větvička a Ploutvička je úplne inou šálkou kávy. Mieru bizarnosti trošku tlmí a napriek prvotne zvláštnemu priateľstvu je zaujímavou a hrejivou ukážkou priateľstva v priebehu jedného roka. Oproti prvej poviedke vzbudzuje úplne iné pocity, hoci s jednou nocou či jedným mestom nemá spoločné prakticky nič. Je však paradoxne najlepšia (7/10), pretože po nej sa film ponára...

...do skutočnej Jedné noci v jednom městě a má vyvrcholiť. Schválne píšem, že má, pretože posledná trojica mini príbehov je do jednej poviedky dosť násilne spojená a hoci sa tu určité pointy nachádzajú (vrátane určitého prekvapenia), konzistencia finále nie je príliš silná a potvrdzuje sa tu celkový rezultát filmu prameniaci z celej ťažkopádnej hodinky či z každej minútky (pokus o finále – 3/10).