LÁSKA

Mesto i jazyk akými je príbeh uchopený vyzdvihujú kultúrne zázemie páru. Redundancia zdvorilostných fráz v jazyku galského kohúta neotravuje, práve naopak pôsobí nenútene a ľubozvučné zároveň. I napriek tomu, že sa nachádzame v Paríži, nenarazíme na žiadnu dominantu, či okázalý skvost mesta. Mimo scény na začiatku sa dej obmedzuje na byt Anny a Georgesa. Za múrmi a zamknutými dverami sa ukrýva to, čo nechce a nemá byť videné. Nie len verejnosť, ale i Eva sa stáva v byte nežiaducou. „Vystavovanie“ vlastného utrpenia spôsobuje manželom hanbu. Netúžia po umelom súcite či podrobnom rozbore. Svoju situáciu vnímajú ako vzdelaní ľudia s pokorou a zahanbene. Anne nedovoľuje vlastná hrdosť uvádzať hostí svojim postihnutím do rozpakov. Prejav zarazeného študenta i napriek tomu nezakryje údiv.

Z pohľadov a nedbalých pohybov možno vyčítať viac ako z vecných dialógov. Kamera sa objektívne a zároveň intímne blízko približuje k Georgesovi i jeho manželke. V jednom momente pozoruje nezaujate odo dverí banálnosť situácie, aby sa v zapätí priblížila k postave a zachytila nevypovedané zúfalstvo. Reálny kontext Haneke ozvláštňuje skrytou symbolikou a mysticizmom, čím núti diváka zamyslieť sa nad príbehom, nad rovinou skutočnosti. Z Georgesovej nočnej mory možno vyčítať strach i odcudzenie. Scéna s holubom v sebe ukrýva širšie spektrum interpretácie.

Oddanosť i strata sedia na krídlach nemého tvora. Pre režiséra a autora scenára v jednej osobe nie je divák len nezaujatým pozorovateľom. Empatiou ho núti k participácii na príbehu. Od samého počiatku hrá Haneke s vyloženými kartami, smrť je neodvratná. Otázkou zostáva, ako a kedy príde. Michael Haneke opäť raz dokazuje, ako krásne a zároveň jednoducho možno vytvoriť dokonalý kinematografický zážitok. Minimálne množstvo postáv, jednoduchá scéna, cit pre správne umiestnenie kamery a hutným - psychológiou prestúpeným príbehom odkazuje k tvorbe iného velikána, Ingmara Bergmana. Podobne ako švédsky kolega i Haneke sa snaží z postáv dostať čo najviac.

Emmanuelle Riva predstaviteľka Anne sa pod Hanekeho vedením pretvorí v nočnú moru, ktorú zvykneme umlčať v zabudnutí  starobinca. Jean-Louis Trintignant ako Georges ale odmieta toto „jednoduché“ riešenie a na úkor vlastnej existencie obetuje čo môže. Nie je románovým hrdinom, jednajúcim správne v každej situácii, ale morálnym víťazom, od ktorého sa máme všetci čo učiť. Snímka Láska nemôže nechať diváka chladným. Neštylizovaný, priamy a úprimný pohľad na život sa dotýka každého bez ohľadu na to, na koľko sa momentálne cíti.


Amour (Francúzsko/Nemecko/Rakúsko, 2012, 125 min.)
Réžia: Michael Haneke. Scenár: Michael Haneke. Kamera: Darius Khondji. Strih: Nadine Muse, Monika Willi. Hrajú: Jean-Louis Trintignant, Emmanuelle Riva, Isabelle Huppert