6.0

Filmová recenzia

Na päť Oscarov nominovaný americký tvorca David O. Russell (Fighter, Terapia láskou, Špinavý trik) tentoraz siahol po skutočnom príbehu vynálezkyne a obchodníčky Joy Mangano, ktorá zosobňuje tradičný americký sen. Z obyčajného dievčaťa z predmestia sa vďaka svojej odhodlanosti stala úspešná podnikateľka tvrdo budujúca svoj biznis. A že to nebola cesta ľahká, nám predviedol v životopisnej snímke okorenenej fiktívnymi motívmi.

Fakty i fikcia sa snúbia pre účely atraktivity i dramatizácie, idealizácia hrdinky je viac než očividná. Joy obrnená megadávkou bojovnosti kráča za svojím snom. Nekonečné množstvo pádov a poníženia ju nezastavia, aby pokračovala ďalej a so vztýčenou hlavou búrala všetky múry. Pokora a vnútorná sila z nej robia hrdinku hodnú nasledovania, no kvantum pádov a následného vstávania oberajú film o uveriteľnosť.

Príbeh vytiahnutý z klobúka emancipačných osudov má svoj zmysel i hodnotu, no spomedzi Russelových snímok ide o jeden z najslabších. Nedotiahnutosť myšlienok rozbíja film na povrchné fragmenty bez vyšších cieľov. Joy funguje ako motivačná prednáška, ktorá dokáže umlčať vaše pochybujúce ja, nakopne, no o pár hodín už nie je po nej ani stopy a vy si idete po svojom. V lepšom prípade účinkuje aj niekoľko dní, nadopuje pozitívnym myslením, ale postupne vyprchá ako americké bublinky v červenej plechovke.

Je príjemné veriť inšpiratívnemu životnému príbehu. Avšak prirodzená kritika či cynizmus vypestovaný realitou bráni snímku prijať. Navyše ak kumuluje sentiment porovnateľný s telenovelami, ktoré hltá labilná matka hlavnej postavy. Russell, režisér a scenárista v jednom, úmyselne v mnohých momentoch používa kolorit telenovely, aby vytunoval emócie. Často pritom využíva, až zneužíva, scény prameniace v Joyiných snoch z detstva. Úlohou detskej protagonistky je tak znásobovať hru na city. Podobnú úlohu má aj Joyina babička, ktorá poslúžila príbehu ako dobrá sudička, čo dala svojej vnučke do vienka silu a pokoru.

Snímka disponuje dobre stráviteľnou dynamikou, pocit premárneného času sa v priebehu sledovania nedostaví. Napriek rovnakému hereckému obsadeniu, ktoré režisér stiahne do väčšiny svojich filmov, nehrozí déjà vu. Russellova múza Jennifer Lawrence opäť stvárňuje iný charakter a opäť strháva na seba pozornosť.

Tento filmový portrét potreboval presvedčivú predstaviteľku a Lawrence túto kvalitu zabezpečila. Navyše dostala šancu zosobniť postavu nielen v jej veku, ale aj o generáciu staršiu. Bradley Cooper síce nedostal taký priestor ako ona, ale jeho úloha je zásadná. A do tretice Robert De Niro, ktorému už prischli úlohy otcov. Táto postava má však šťavu a potrebnú dávku tragikomiky.

Hollywoodska rozprávka o poníženej a neskôr oslavovanej Popoluške z 90. rokov 20. storočia, ktorú namiesto očarujúceho princa čaká veľký majetok, nie je o mope. Je o každodennom boji a o súdržných i konfliktných rodinných väzbách. Ale aj o zákulisí teleshoppingu a o tom, ako sa dáme ľahko manipulovať...

Joy (USA, 2015, 124 min.)
Réžia: David O. Russell. Scenár: David O. Russell. Hrajú: Jennifer Lawrence, Robert De Niro, Bradley Cooper

autor Barbora Bačíková 7.1.2016

Kinema

6.0

Metascore

5.6

Diváci

Ohodnotiť