|
Jedného dňa navrhne Zano svojmu dievčaťu Naïme, aby sa vydali cez Francúzsko a Španielsko až do Alžírska, do ich zasnúbenej zeme, odkiaľ utiekli kedysi pred rokmi ich rodičia do Francúzska. Z čistá jasna sa tak tieto dve „deti exilu“ pustia na svoju cestu ku koreňom. Duchom úplne slobodní ľudia sa oddávajú svojej zmyselnosti a temperamentu na andalúzskom vidieku či u Stredozemného mora a stretávajú vydedené ľudské osudy. Koniec cesty prinesie okrem istých dezilúzií i nečakané poznanie sebe sama… Tieto deti francúzskych emigrantov zo zeme Magrebu sú ľudia vrhnutí uprostred západný a východný svet, medzi bezbrehú slobodu a staré tradície a zvyky. Ich generácia nemusela na rozdiel od svojich rodičov za nič bojovať, utekať zo zeme, prerážať cestu. Nevedia však, kde sa tak v polovici cesty vzali, kam majú ďalej ísť. Preto chcú vedieť, odkiaľ vzišli… Týmto filmom sa režisér Tony Gatlif sám vrátil po 40. rokoch do zeme svojho pôvodu. Intuitívnou réžiou, vynikajúcou originálnou hudbou a citom pre rámovanie a kompozíciu kamery, film Exil dokazuje, že nezískal Cenu za réžiu na MFF v Cannes 2004 len vďaka aktuálnosti témy. Hudba, ktorú Tony Gatlif spolu s Delphine Mantoulet k filmu zložili, mixuje elektronickú hudbu, hip –hop, cigánske piesne, flamenco a orientálne prvky. |
