Extrémne podoby Kinobusu 2017 alebo 14. ročník je za nami

14. ročník putovného (nielen) filmového festivalu Kinobus dorazil do cieľa. Počas 4 dní (31. 8. – 1. 9.) spoznalo viac ako 80 návštevníkov 4 miesta z regiónu Hornej Nitry (Nová Dubnica, Dolná Súča, Valaská Belá, Chynorany) a ich kiná a kultúrne domy: Panorex, Rozvoj, Slovan a Svornosť.

Ročník 2017 bol zaplnený filmami od 8 mm až po 70 mm, rôznymi žánrami a zameraním, od Batmana až po Satanské tango; miestami neidylický – aj kvôli kaziacim sa premietačkám v nepoužívaných kinách; experimentálny – keď folklóru v Dolnej Súči dala zabrať technológia; náučný – od spoznávania architektonických krás Novej Dubnice, až po dedinu krištáľu – Valaskej Belej.

Formát a Panorex

Prečo téma formát? Lebo ústredným miestom/mestom Kinobusu bola tento rok Nová Dubnica a jej panoramatické kino Panorex. Spolu s banskobystrickým amfiteátrom je jediným miestom, kde je možné premietať veľkovýpravný 70 mm formát. Technológia ma svoj pôvod v 2. polovici 20. storočia v USA a bola pokusom, ako prilákať návštevníkov od televízorov do kín. 90. roky priniesli zastavenie distribúcie týchto filmov na Slovensko a postupné zatváranie panoramatických kín. Ponuka Panorexu počas festivalu Kinobus bola široká od Batmana, až po konšpiračného Kozorožca 1, Starmana či Nepodplatiteľných. Pozornosť domácich prilákala a kultúrne oddelenie Novej Dubnice momentálne avizuje obnovenie premietaní.

Mesto pre lepší život(?)

Nová Dubnica je mestom, o ktorom sa vie, že bolo postavané v budovateľskom zápale v štýle socialistického realizmu. Pod taktovkou českého architekta Jiřího Kroha vzniklo mesto „na zelenej lúke“, také, ktoré malo svojím charakterom pozdvihovať alebo zodpovedať novému socialistickému človeku. Počas prechádzky vedenej teoretikom architektúry Petrom Szálayom sme vyšli až do veže jedného z novodubnických obytných domov, tzv. slobodárne. Po tom, čo sme strávili dva dni v Novej Dubnici, veríme, že to nebola posledná architektonická prechádzka týmto jedinečným mestom.

Filmové extrémy, vrcholy a pády

8 mm formát bol formát určený na domáce použitie. Čo do kvality je to skôr opak monumentálnej filmovej 70-tky. Kinobus ešte v Novej Dubnici premietol v noci erotickú Emanuelle aj bojového Brucea Leeho a ráno produkciu pre deti – Krtečka či Lolka a Bolka. V pohostinstve Poľovnícka izba vo Valaskej Belej sme videli 21-minútový „výber“ z Votrelca, Bonnie and Clyde a Star Wars.

Umenie

Okrem filmov je Kinobus aj o výtvarnom umení a hudbe. Matúš Kobolka pripravil so spevákmi z folklórneho súboru z Dolnej Súče performance, v ktorom použitím sofwaru deformoval ich hlasy a spev. Vo Valaskej Belej v Dome smútku  zazneli v interpretácii hudobníka a klaviristu Fera Királyho raritné skladby Philipa Glassa: Dance Nr. 2 a Nr. 4 z jeho raného minimalistického obdobia. Fero Király sa Glassovi venuje 4 roky. Dom smútku zapadá do dramaturgie neprvoplánových koncertných priestorov, kde jeho práca v poslednom období zaznieva. Výtvarník Michal Lacko vo Valaskej Belej strávil niekoľko dní. Obec má niekoľkostoročnú sklársku históriu a od 50. rokov tu pôsobí firma, ktorá sa venuje brúseniu krištáľu. Práve tu Michal Lacko strávil rezidenčný pobyt. Jeho prístup je zvyčajne minimalistický, produkcia firmy Crystal K.A.M. je jednoznačne dekoratívna – výsledok spolupráce však ukázal, ako to môže fungovať.

Na záver

Hlavným cieľom Kinobusu je obnova a opätovné sprevádzkovanie kín. „Technické osvedčenie, ktoré pre kiná zabezpečujeme, je platné dva roky a záleží na každej obci, ako sa k premietaniu postaví. Obciam, ktoré majú záujem v premietaní pokračovať, poskytujeme podporu v podobe pomoci s distribúciou, propagáciou a podobne,“ vysvetľuje Martin Krištof. Od roku 2016 je Kinobus spolu s 13 európskymi organizáciami súčasťou projektu Caravan Next. Projekt skúma, ako môže umenie a predovšetkým jeho komunitné formy ovplyvňovať sociálne, politické a iné prejavy nerovnosti. Kinobus na tento rok dorazil do cieľa, dianie okolo neho však úplne neustáva!