Murer - anatómia procesu - hľadanie analógií. Festival Diagonale 2018

Diagonale 2018 - 21. ročník festivalu rakúskych filmov Graz 13. - 18. 3.

Do Grazu som tento rok vycestovala neplánovane. Bolo to rozhodnutie z jedného dňa na druhý. Nutnosť usporiadať si myšlienky, získať nadhľad nad domácimi udalosťami. Skutočne som to chcela ?

In medias res, teda uprostred deja, vhupla som na pôdu Diagonale a takmer zázrakom, občas na čakačku, podarilo sa mi dostať na všetky podstatné projekcie, ktoré som si zaumienila vidieť, počas necelých dvoch dní. Naviac pršalo a začínal sa víkend. Kto pozná Diagonale, vie o čom hovorím.

Diagonale 2018 otvorila svetová premiéra celovečerného hraného filmu režiséra Christiana Froscha, "Murer - anatómia procesu" (rok výroby 2018, minutáž : 137) z produkcie Prisma Film und Fernsehproduction v koproducii s Paul Thiltges Distributions Sarl,Luxembursko.

Kniha. Graz 1963. Všetky obchody s kvetmi v blízkosti budovy súdu v Grazi boli prázdne. "Kytica po kytici mu bola predložená, keď sa vydal na cestu," napísal očitý svedok scény. Historik a spisovateľ Johannes Sachslehner nazval svoju najnovšiu knihu , v ktorej opäť osvetľuje škandalózny súdny proces s Franzom Murerom, "Ruže pre vraha".

Toľko kniha a a citát, ktorý je zrkadlom rakúskej spoločnosti z obdobia "druhej republiky". Spoločnosti, ktorá v súlade s akousi falošnou morálkou nie je ochotná prijať pravdu a ešte menej vracať sa k starým, nepríjemným záležitostiam.

Film. Graz 1963. Vážený podnikateľ - farmár,lokálny politik a príkladný manžel a otec rodiny, Franz Murer stojí pred súdnym tribunálom. Po dvadsiatich rokoch od skončenia vojny, obvinený z ťažkých vojnových zločinov.

Kto je Franz Murer? Syn malého roľníka, jedno z trinástich deti, zo St. Lorenzen ob Murau. Keď jeho rodičia prebrali farmu, nebolo to žiadne víťazstvo. Ceny dreva a poľnohospodárskych výrobkov práve poklesli a spoločenstvo rakúskych roľníkov si pohotovo našlo vinníka, "Judenknechtschaft" (židovské otroctvo).

Už ako 18 ročný nastúpil Murer do služby riaditeľstva lesného hospodárstva u Schwarzenbergov v meste Murau. Keď sa osvedčil, získal lepšiu pozíciu v Gut Marienhof v Nikitsche v Burgenlande kde sa stretával väčšinou s Chorvatmi a Maďarmi, ale jeho cesta bola nasmerovaná do Nemecka. Po invázii Wehrmachtu do Rakúska Murer vstúpil do NSDAP a tá ho odporučila na štúdium nacistickej vodcovskej školy v Ordensburgu Krössinsee v Pomoransku.

V roku 1940 sa Murer vrátil do Štajerska a oženil sa. Vzal si dcéru farmára Elisabeth Möslberger z Gaishorn pri Triebene. Po Hitlerovej invázii do Sovietskeho zväzu, spomenuli si na mladého muža z "Führerschule", a tak sa Murer v roku 1941 stal zástupcom územného komisára Vilny (v súčasnosti Vilňus) v Litve. Bol súčasťou civilnej správy, v uniforme a s pištoľou.

Vo Vilňuse žilo v tom období približne osedemdesiat tisíc Židov. Vilňuské geto prežilo iba zopár stoviek. Murer za svoje zločiny už raz súdený bol. V roku 1948 ho vystopoval Simon Wiesenthal. Britská okupačná mocnosť ho vtedy vydala sovietom a tí ho odsúdili na 25 rokov nútených prác. Ale už v roku 1955 bol Murer späť v Gaishorne, na základe zmlúv o výmene vojnových zločincov, samozrejme s podmienkou, že bude súdený doma.

To sa však v prípade Murer nestalo. Nebola na to vôla. Wiesenthal musel predložiť nové, predtým neznáme dôkazy, aby dosiahol nový proces. Ten sa v roku 1963 uskutočnil. Jeho výsledok bol však škandalózny.

Vo filme pracuje Frosch s množstvom faktov zo skutočných súdnych protokolov, čo filmu dodáva do istej miery dokumentárny charakter. Vypovedajú desiatky svedkov, väčšina príbuzných obetí vilňuského holokaustu, ale aj zopár očitých svedkov, ktorí poznajú Murera, ako "vilňuského mäsiara". Vypovedajú o nesmiernej krutosti Murera, ktorý ani na chvíľu neváhal zastreliť syna priamo pred očami otca iba preto, že sa snažil zohnať kúsok mäsa. O jeho jednaní so ženami a príkaze zlikvidovať akýkoľvek nový židovský prírastok ihneď, ešte pred narodením. Avšak v ich výpovediach vždy prichádza k určitému bodu zlomu, prejavia sa emócie a zo svedkov sa stávajú osoby psychicky labilné, nedôveryhodné.

Na druhej strane Murerova arogancia, s ktorou všetko popiera a hají sa jedinou vetou, že jeho úlohou vo vilňuskom gete bolo dozerať na poľnohospodárstvo a tú si plnil. Jeho obhajca Karl Böck zase využíva pamäťové medzery kladením otázok typu ako : "Akej farby bola jeho uniforma neviete (?), ako si potom môžete pamätať na udalosť, o ktorej hovoríte ? Rétorika, rétorika, rétorika silnejšia ako výpovede svedkov, ktorí napokon vychádzajú na posmech a celý proces je zmanipulovaný aj vďaka zákulisným intrigám a do úvahy prichádza aj podozrenie z politickej intervencie. Rešpoktovaný farmár a člen ÖVP (Rakúska ľudová strana) , Franz Murer je oslobodený.

Murer v roku 1994 zomrel. Jeho syn Gerulf Murer, bývalý štátny tajomník a člen parlamentu za FPÖ /Rakúska strana slobody/v roku 1989 oznámil že, neutrálni nemeckí historici napíšu knihu, ktorá očistí meno jeho otca.

Politický triler Christiana Froscha, "Murer - anatómia procesu", získal hlavnú cenu Diagonale 2018 v kategórii celovečerných hraných filmov: Grand Prix Spolkovej krajiny Štajersko.

CESTA BOLA REALIZOVANÁ S PODPOROU LITERÁRNEHO FONDU