Keď zavraždili Daniela Tupého, bol som iba o pár rokov mladší ako on...

Rozhovor s režisérom filmu Ostrým nožom - Teodorom Kuhnom:

Prečo si sa pri výbere námetu na svoj celovečerný debut nechal inšpirovať práve skutočnou udalosťou – tragickou smrťou Daniela Tupého?

Keď zavraždili Daniela Tupého, bol som iba o pár rokov mladší ako on. Každý deň sme boli s kamarátmi na skejtoch v Sade Janka Kráľa, iba pár desiatok metrov od miesta, kde Daniel zomrel. Veľakrát sme utekali pred „holými hlavami“, pre ktoré sme boli narkomani a anarchisti, aj keď sme sami poriadne nevedeli, čo tie slová znamenajú. Daniel Tupý mohol byť pokojne niektorý z mojich priateľov. A mohol som to byť aj ja.

Ako ste spolu so scenáristom Jakubom Medveckým postupovali pri práci na scenári?

Keďže sme k téme chceli pristupovať zodpovedne, prvý rok sme sa najmä stretávali s ľuďmi a zisťovali, čo sa vlastne stalo. Málokto si dnes pamätá, že útok nebol mierený konkrétne na Daniela Tupého, ale na celú skupinu zabávajúcich sa študentov. Dobodaní boli v ten večer viacerí. Zhovárali sme sa teda s obeťami, s novinármi, lekármi, znalcami, právnikmi, ale aj vagabundami. Bol som napríklad osobne pri tom, keď si šéf organizovanej skupiny Juraj Ondrejčák, zvaný Piťo, vypočul svoj rozsudok. Naživo je to neuveriteľne charizmatický a vtipný človek. Než som začal hovoriť svoj filmový príbeh, chcel som vedieť čo najviac o jeho skutočnom pozadí. O prípade viem až tak veľmi veľa, že sa mi stal akousi osobnou posadnutosťou.

Smrť Daniela Tupého aj po rokoch rezonuje v slovenskej spoločnosti. Čo ťa nakoniec viedlo k tomu, že si sa rozhodol nenakrútiť biografický film, ale si sa nechal skutočnou udalosťou len inšpirovať?

Napriek tomu, že tým, čo sa v skutočnosti stalo, som si istý na 95 percent, niektoré miesta prípadu mi zostali neobjasnené. Jeden z policajtov, s ktorými som sa anonymne stretol, mi povedal: „Celá pravda o prípade Tupý je napísaná v novinách. Stačí iba čítať medzi riadkami.“ Pre potreby príbehu to však nepostačovalo. Aby som teda nebol nepoctivý a ani v najmenšom neklamal, rozhodol som sa celý príbeh jednoznačne posadiť do roviny fikcie. Vo filme sa tak miešajú scény, ktoré sú 100-percentným prepisom reality so scénami, ktoré sa nikdy nestali, alebo sa stali v iných prípadoch.

Ako reagovala rodina Daniela Tupého na skutočnosť, že si sa rozhodol filmovo spracovať jeho tragickú smrť?

Stretnutie s rodičmi Daniela Tupého bolo pre mňa vždy momentom pokory a úcty. My robíme film, na niečo sa „hráme“ pri nakrúcaní, ale oni stratu prežili na vlastnej koži. Pre nás je to „len“ práca, im sa rozpadol svet. Cítim voči nim obrovský rešpekt a istý druh previnenia, že sme dovolili nášmu štátu zničiť im život. Myslím, že im každý dlžíme jedno prepáčte, že im dlžíme päť miliónov prepáčte. Na jednom stretnutí, keď sme sa rozprávali o hercoch, ktorí ich budú hrať, som ich však videl usmiať sa. „Pozri mama, táto bude hrať teba a tento mňa. Je oveľa chudší ako ja. To som veľmi rád,” povedal Daniel Tupý starší. Tento film je moje osobné prepáčte.

S akými reakciami si sa stretol od momentu, keď na verejnosť prenikli informácie o tom, že plánuješ sfilmovať príbeh o Danielovi Tupom, až do teraz? A ako sa k tomu stavalo tvoje najbližšie okolie?

Na začiatku príprav, keď boli ešte viacerí aktéri tejto kauzy na slobode, sme sa trochu báli, či nám niečo nehrozí. Svedkovia nám hovorili, že ich občas sledovali čierne autá, ktoré vtedy používala iba jedna sorta ľudí. Neskôr sme však pracovali už bez obáv. Po zverejnení prvých informácií v médiách som sa nanešťastie stretol aj s propagandistickou verziou príbehu, v ktorej mal byť Daniel Tupý drogový díler a smrť si zaslúžil. Nebudem sa pozastavovať nad etikou takéhoto názoru, ani keby boli okolnosti pravdivé. Tento hoax mám však vysledovaný priamo k jeho autorovi a viem potvrdiť, že ho najviac propagovali sami vinníci, aby relativizovali svoju vinu. Na Slovensku sa stále nájde dosť ľudí, ktorí radi prijmú akúkoľvek banálnu konšpiráciu a radi si kopnú hoc aj do obete vraždy.

KINEMAVIDEO4732.

Vo filme účinkujú známi herci. Bol tvoj zámer od začiatku obsadiť aj vedľajšie postavy známymi tvárami? A aké boli ich prvotné reakcie, keď si ich na projekt oslovil?

Celý život som pracoval najmä s nehercami a autentickými tvárami z ulice. Tu som však potreboval nepriestrelnú istotu pravdivého herectva a nechcel som riskovať. Vzhľadom na tému boli herci veľmi citliví a vychádzali mi v ústrety. Chcem sa veľmi poďakovať kultúrnej obci, že vždy stojí pripravená pomôcť dobrej veci. Nenarážam teraz na prácu na našom filme, skôr na stálu podporu, akú preukazujú prodemokratickým hnutiam v našej spoločnosti, neziskovým dobročinným projektom alebo aj občianskym protestom.

Film do veľkej miery stojí na hlavnej postave otca. Ako prebiehal výber herca na postavu Ľuda? Bol pre teba Roman Luknár jednoznačnou voľbou?

Roman Luknár nebol jednoznačnou, ale bez pochýb najlepšou voľbou filmu Ostrým nožom. Casting prebiehal veľmi dlho a vyskúšal som asi desať skvelých hercov. Je mi ťažko opísať mieru Romanovho talentu a skúseností. Predstavte si kolegu v práci, ktorý vždy vylepší váš návrh a podporí všetky vaše dobré myšlienky. Každé zadanie, ktoré mu dáte, vyrieši lepšie, ako ste si vedeli predstaviť. Veľmi dúfam, že sa raz ešte stretneme na pľaci.

Ktorá scéna bola pre teba ako režiséra najkomplikovanejšia?

Nemám emočnú otrlosť, ktorú majú iní režiséri. Keď ideme nakrúcať vypäté scény, napríklad zúfalosť rodičov v márnici nad telom syna, cítim sa hrozne. Viem, že výsledok musí byť presvedčivý, ale je mi ľúto stavu, do ktorého sa herec musí dostať. Niekedy to je tak zdrvujúce a sme v tom tak zahĺbení, že si jednoducho po opakovaní spolu poplačeme. Keď sa otrasieme, ideme ďalej.

Rozhovor Petra Konečného s Teodorom Kuhnom z roku 2017 nájdete TU

O REŽISÉROVI

Absolvent doktorandského štúdia filmovej réžie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave Teodor Kuhn už pri svojich krátkych snímkach dokázal, že má talent pri vytváraní autorského filmu aj pri písaní scenára. To potvrdilo aj viacero ocenení, ktoré získal. Okrem tvorby filmov a reklám sa venuje Asociácii Skateboardingu SR, s ktorou vlastnými rukami postavil prvý bratislavský betónový skatepark. S manželkou pomáhal revitalizovať Park Škarniclova na bratislavských Palisádach a tiež sa venuje osvete rodičov a učiteľov v oblasti digitálnych technológií a počítačových hier v projekte Vĺčatá.sk. Vo voľnom čase rád píše na Facebook, betónuje alebo sa venuje dobrovoľníctvu.

FILMOGRAFIA

Prepáčte mi, 2015: High Mountain Film Festival 2016, USA – Najlepší film, Najlepší scenár, MOV - International Student Film Festival of Pernambuco 2017, BRA – Najlepší zahraničný film, Short to the Point 2017, RO – Najlepší študentský film

Momo, 2012: MIDPOINT workshop 2011 – Najlepší krátky filmový projekt, Rome Independent Film Festival 2013 – Najlepší študentský krátky film, Cinemaiubit International Student Film Festival Bucharest 2014 – Zvláštne uznanie poroty 2014

Stratené deti, 2011: Celtix Seeds 2 2012 – Grand Prix, Cluj Napoca International Film Festival 2012 – Najlepší zahraničný krátky film