8.0

Filmová recenzia

Triumfátor posledných Oscarov dorazil do slovenských kín. Soškový úspech primäl distribútorov k skoršiemu nasadeniu než bolo pôvodne plánované a tak máme za sebou štvrtý z piatich nominovaných titulov. Vraj ten najlepší. Naozaj?

Úprimne a na rovinu - pre mňa nie. Poďme ale pekne po poriadku. Eastwood herec sa už dávnejšie zmenil na Eastwooda režiséra, aj keď presnejšie by bolo použiť paralelu s tenisom a označiť ho za hrajúceho kapitána. Bývalý drsný muž amerického západu vnáša do svojich filmov svoju pečať vďaka režisérskemu i hereckému vkladu a najnovšie i tvorbou hudby. V tomto prípade naozaj nie je klišé hovoriť o Million Dollar Baby ako o jeho filme.

Eastwood si vyberá témy pri ktorých môže "čosi" povedať. Z môjho pohľadu sú to témy pri ktorých môže zaprovokovať. Ak si pamätáte Tajomnú rieku viete o čom hovorím. Téma "Spáčov" mu poslúžila pre rovinu, ktorá v závere prebila psychologickú detektívku. Otázka viny a neviny zostala pošľapaná svojským pohľadom na morálku a na právo otca rodiny chrániť svoje okolie. Kontroverzný film bol konzervatívnou akadémiou prekvapivo dobre prijatý a dokonca poslúžil ako vhodný moment pre uznanie Seana Penna za výborného herca (čo však myslím dokázal už dávnejšie). Prečo to všetko spomínam? Z jednoduchého dôvodu. V ostatnom filme Eastwood vo veľkej miere zopakuje spomínaný manéver. Do príbehu ktorý sa zdá byť ústredným motívom postupne kóduje momenty pre osudový zvrat.

O čom teda Million Dollar Baby je? Niekto by povedal: o mladej žene, ktorá bojuje s nepriazňou života a obrovskou vôľou dokazuje prečo v Amerike existuje americký sen. Iný by povedal: o ženskom boxe. Ďalší: o samote starých mužov a o priateľstve. Alebo: o práve na vlastný sen a o práve na voľbu. Čo z toho je pravda? Z každého kúsok. A treba povedať, že niektoré kúsky sú lepšie, niektoré slabšie. Najpresvedčivejšou interakciou je vzťah medzi starými pardálmi sveta boxu: trénerom Frankom (Clint) a bývalým boxerom a súčasným "správcom" telocvične Eddiem (Morgan Freeman). Napriek tomu, že je rozohrávaný veľmi minimalisticky (pohľadom, vzdychom, krátkou vetou) práve on dodáva Frankovy hĺbku minulosti. Zatiaľ čo rozhovory s kňazom nám iba oznamujú, že Frank má nejakú traumu (typické pre Eastwoodove filmy), od Freemana zisťujeme pôvod Frankoveho strachu o svojich boxerov.

Na druhú stranu vzťah medzi priateľmi (filmovými i skutočnými) je daný a vo filme vlastne neprechádza ani vývojom ani zaťažkávajúcou skúškou (obvinenie na chodbe nemocnice neberiem). Vývoj filmu z hľadiska posunu dramaturgizácie tak leží na dvoch iných postavách. Tou hlavnou je pochopiteľne Hilary Swank v úlohe Maggie. Táto postava je postavená :-) na húževnatosti a pevnej vôli. Nemožno pochybovať, že tieto vôľové vlastnosti spájajú úlohu a jej predstaviteľku. Stačí sa pozrieť ako sa Hilary fyzicky pripravila a je to jasné. Z tohto hľadiska možno pred dvojnásobnou držiteľkou Oscara iba zložiť klobúk. Jej akcia pôsobila naozaj dôveryhodne a keď zasadila prvé K.O. až ma nadvihlo v sedadle. Ak ste niekto pri sledovaní Umy Thurmanovej v Kill Bill pochybovali, či žena dokáže "naozaj" bojovať, nepochybujte. Na druhú stranu, okrem urputného búšenia do vreca a do súperiek toho až tak veľa Swanková hrať nemusela, prinajmenšom teda nie po finálový zápas. Že to celé nakoniec Akadémii stačilo na ocenenie, je pre mňa trochu záhadou, ale hneď musím povedať, že v tomto hodnotení boli aspoň najbližšie...

Inými slovami z môjho pohľadu ani jeden z Oscarov pre tento film nie je na mieste. Klasická réžia (nič proti nej) ponúkla tradičné prerozprávanie filmu zarámované rozprávačom a občasnými dlhými statickými zábermi. Atmosféra ošúchanej telocvične, skromnej kancelárie a Edieho "bytu" kontrastovala s "akčnými" scénami z boxu. Práve tu Eastwood dokázal, že aj klasickou cestou možno dosiahnuť pocit vtiahnutia do akcie. Vďaka za to. Napriek tomu, že to chvíľami vyzeralo ako produkt-placement Everlastu (existuje aj iná firma tohto zamerania?) scény z ringu stály za to. A to hovorím ako odporca ženského boxu.

Eastwood však nechcel nakrútiť film "iba" o silnej vôli a o boxe. Prerod vzťahu medzi starým trénerom a mladou boxerkou je tou silnejšou líniou, ktorá sa mala dokryštalizovať zoči-voči bolestivej rane osudu. Ten občas udiera neférovo, po odpískaní a na ľuďoch zostáva, ako sa s ním vyrovnajú. Bez okolkov priznám, že táto pasáž filmu na mňa nezapôsobila. Nerozvučala vo mne otázky zmyslu života a miery priateľstva a chvíľami naopak atakovala moju hranicu pre citové vydieranie. To že silné momenty sa dajú vypovedať veľmi jednoducho (a že to Eastwood vie) mi dokázalo prvé stretnutie s Maggienou rodinou. Odovzdanie kľúčov domu bolo pre mňa násilnejším momentom filmu a Frankovo mlčanlivé pozorovanie spojené s odchodom - dostatočnou formou zachytenia skutočnosti.

Nedá mi nevrátiť sa k ešte jednej postave. V (na postavy pomerne sporom) panoptiku osadenstva telocvične vysoko vyčnievala jedna postava. Danger Barch. Muž s najväčším srdcom. Jeho vyzývanie šampióna s rukami nad hlavou vo mne rezonovalo omnoho viac, ako zarputilé údery železnej Maggie. Je možno škoda, že tvorcovia nezaplnili film viacerými takýmito figúrkami, práve určitá metafora medzi "nebezpečným" a "vytrvalou" dodávala snímke to, čoho by som zniesol ešte viac: ľudskosť a smutný nadhľad.

Záverečné zhodnotenie? Film menej nástojčivejší ako Bokovka (napriek ťažšej téme), bez hereckých koncertov á la Jamie Ray Foxx alebo aj DiCaprio. Film lepší ako Tajomná rieka, ale slabší než zopár iných (Bokovka, Svit, Ray). Film ktorý vo mne obnovil nedôveru v Akadémiu. Film, ktorý vôbec nie je zlý.

Million dollar baby (USA, 2004, 137 min.)
Réžia: Clint Eastwood. Scenár: F.X. Toole, Paul Haggis. Kamera: Tom Stern. Hudba: Clint Eastwood. Hrajú: Hilary Swank, Clint Eastwood, Morgan Freeman, Jay Baruchel, Mike Colter, Lucia Rijker, Brian F. O'Byrne, Anthony Mackie, Margo Martindale, Michael Bentt