6.0

Filmová recenzia

Tône neónov a malátne vzlykajúce blues dosadli na americké noci, odkedy sa Wong Kar-Wai objavil na diplomatickej návšteve. Hongkongského umelca filmového plátna tam dotiahla krehká aura šansoniérky Norah Jones. Nakrútiť film v Amerike vraj bolo jednoduchšie, než naučiť ju po čínsky. Udialo sa tak za francúzske peniaze, čo znamená, že sa autor mohol vyhnúť diktátu miestneho priemyslu a slobodne sa oddať svojim víziám. Výsledkom nie je strojová hollywoodska konfekcia ale náladové zlievanie sa ľúbostných poryvov a „pomalých očí svetiel“, umne podčiarknuté kôpkou zvučných mien.

Mestá a noci. To, čo je počas dňa prekryté smogom a rozptýlené v ruchu, sa za tmy stáva naliehavejším a konkrétnejším. Doma je s tým otupno, pretože sa nedarí zaspať. A tak sa chodí do baru. Každé miesto má svoju nočnú svätyňu, kde sa liečia/zapíjajú bôle tohto sveta. V týchto interiéroch, kde je šero zaháňané umelým osvetlením, sa čas akoby zastavil. Plynie takmer nepozorovane medzi pravidelnými intervalmi zdolaných pohárikov.

Wong Kar-Wai nám ich rozkrýva ako akési stredobody vesmíru, zastávky ľudí, ktorí, unavení hľadaním, na chvíľu spočinuli a už nevládali vstať. Angličan Jeremy sa odložil do jednej newyorskej kaviarne, pretože dúfa, že ho tu nájde jeho odvanutá láska, ak ho náhodou bude hľadať. Policajt Arnie pravidelne navštevuje istú putiku v Memphise, lebo nedokáže prestať piť a milovať svoju krásnu ženu. Rovnako sa majú veci s notorickou hráčkou pokru Leslie, ktorá v lasvegaskom kasíne robí to jediné, čo musí a vie – podvádzať, z panického strachu, že by sama mohla byť podvedená. Elizabeth im vchádza do životov ako vľúdna pozorovateľka, hľadajúca v ich príbehoch ako zrkadlách kúsky seba samej.

So zlomeným srdcom v jeden večer vojde do Jeremyho podniku, a vypočuje si úvahu o čučoriedkovom koláči. Je vraj rovnako dobrý ako čokoládový, alebo tvarohový, ale z nevysvetliteľných príčin vždy ostane posledný, bez povšimnutia. Kolísaná Jeremyho úsmevom a ďalšími barovými múdrosťami stáva sa pravidelnou konzumentkou miestnych sladkostí. Jej čučoriedkové noci však o chvíľu odvanie rozhodnutie za každú cenu odísť a začať niekde inde úplne odznova. Ešte nie je pripravená znova ponúknuť svoje srdce. Tu sa z lenivej romance stáva čosi ako „road-mantic movie“ sľubujúci v prachu ciest nájsť dôvod, prečo sa treba na konci putovania opäť vrátiť na jeho začiatok.

Niežeby to neznelo dostatočne cituplne. Práve ono lenivé strácanie sa v oblaku svetiel a pomalej hudby však zahmlieva a pozastavuje výraznejší progres v príbehu a tiež identifikáciu s postavami. Porcelánová tvárička Norah Jones zostáva napriek obstojnému hereckému úsiliu nemá, akoby za ňou žiaden vnútorný svet neexistoval. Ostatní protagonisti, hoci svoje party prednášajú akokoľvek drásavo, predsa z nich nedokážu vydolovať ľudské bytosti. Sú to skôr vhodne nalomené torzá vylievajúce estetizovanú bolesť do prázdna. Uveriteľný je snáď len David Strathairn (Arnie) vo svojej opileckej beznádeji. Rachel Weisz, jeho žena Sue Lynne, vytvára efektnú kombináciu sošnej nádhery a osudovej tragiky, škoda len, že najdôležitejší zostáva vizuálny dojem. Zatúžiť nemožno ani po melacholickej kráse Juda Lawa, ktorý sa taktiež doslova snaží o-dušu, ale zbytočne. Natalie Portmann (Leslie) oslnivou prevahou nad Jonesovou len potvrdzuje neujasnenosť hereckej koncepcie. Tajomstvo, ktoré dokázali sprostredkovať prirodzene tlmené výrazy ázijských hercov, sa spoza známych tvárí vytratilo.

Ďalšia Wongova variácia na príbeh rozdelených dvojíc necháva len trpké spomienky na roztopašnú hravosť úchvatného Chungking expressu alebo tajnú melanchóliu Stvorených pre lásku atď. Zostal len farebný, lesknúci sa povrch. A tiež formálne špeciality autora ako snímanie postáv cez sklo a spomaľovaný, trhaný pohyb (figúry osudovej spriaznenosti uprostred chaotického sveta). Soundtrack sa snaží dopovedať niečo, čo sa v obraze nenachádza. Bez vnútorného obsahu to proste ako celok nefunguje, nevťahuje, nerozochvieva. A to je pre romantický film značný nedostatok.

My Blueberry Nights (Hongkong/Francúzsko/Čína, 2007, 96 min.)
Réžia: Wong Kar Wai. Námet: Wong Kar Wai. Kamera: Darius Khondji. Strih: W. Chang Suk Ping. Hudba: Ry Cooder. Hrajú: Norah Jones, Jude Law, David Strathairn, Rachel Weisz, Natalie Portman, Chan Marshall, Chad Davis